"Táto zima nie je chladná."
Ale aj napriek tomu som otvoril otvor na krb skôr, nakúpil som kus dreva od miestneho farmára a začal som horieť krb.
Akonáhle sa krb zachytí, ústredné kúrenie bude mimo prevádzky.
Krbová rímsa sa stala mojím obľúbeným miestom.
Chyťte vankúš, zalejte šálkou sójového mlieka a dlho sedte.
Horiace drevo sa zdalo kúzelné a proces jeho horenia bol fascinujúci a bolo možné ho dlho sledovať v extáze.
Akonáhle pocítite teplo a jas ohňa, je ťažké opustiť krb.
Dnes popoludní za mnou prišiel priateľ, ktorý ma dlho nevidel, a priniesol mi veľa noviniek, ktoré ma prinútili hlboko premýšľať.
V krbe horelo drevo a para bola vyháňaná ohňom.
Život a život človeka&# 39 sú ako oheň a voda, unášané, rozptyľujúce sa, bez podstaty.
A sám človek je ako drevo.
Postupne ohňom vyschla, všetka vlhkosť sa stratila a začala zúrivo horieť.
Proces horenia je veľmi prirodzený, ale zároveň veľmi poľutovaniahodný.
Horí do konca, vždy len kopa popola.
Výpary, masívne drevo a decht ukryté v dreve sa už nikdy nevrátia.
Ale ty a ja ako drevo nevieme, ako dlho môžeme v tomto ohni horieť.
Popol ohňa bol mäkký ako sivý sneh.
Vložil som to do kartónovej škatule.
Keď príde jar, dá sa to zasiať do záhrady. “